Guillaume pochádza z Francúzska. Keď mal 29 rokov prišiel do Sarajeva ako dobrovoľník cez Európsku dobrovoľnícku službu (EDS). Jeho prijímajúcou organizáciou bolo občianske združenie Zašto ne, ktorého hlavnou misiou je snaha o vytvorenie bezpečnej, zodpovednej, efektívnej a aktívnej spoločnosti Bosny a Hercegoviny (BiH) prostredníctvom podpory a zavádzania mechanizmov politickej zodpovednosti a posilňovania a budovania občianskej spoločnosti. Guillaumova dobrovoľnícka služba trvala 12 mesiacov, v kancelárii organizácie však ostal iba 2 mesiace, nakoľko sa necítil potrebný. So svojou vysielajúcou organizáciou sa teda dohodol, že bude pracovať ako „dobrovoľník na voľnej nohe“ na svojich vlastných projektoch zameraných predovšetkým na ekológiu. Mnohé z nich v určitej forme v Sarajeve fungujú dodnes, napr. pravidelné neformálne stretnutia Green drinks týkajúce sa udržateľného rozvoja či French Language Exchange meetings pre tých, ktorí sa chcú zdokonaliť vo francúzskom jazyku. Guillaume spolupracoval aj s ďalšími miestnymi organizáciami ako sú Moba a Let´s do it v rámci ich akcií čistenia parkov a skrášľovania okolia. Združeniu Zašto ne pomohol s menšími prácami iba dvakrát. „Po príchode mi z ich strany bola poskytnutá veľmi dobrá asistencia. Vyzdvihli ma na letisku a zaviezli do hostela, kde som strávil prvú noc. Potom mi poskytli viaceré možnosti ubytovania. Prvý mesiac som ostal v rodičovskom dome vlastníka organizácie.“ Guillaume však priznáva, že jeho pozícia v rámci organizácie ako takej, či náplň jeho práce neboli nikdy vymedzené: „Čo sa týka práce, necítil som sa byť vôbec súčasťou organizácie nakoľko mi neboli priraďované žiadne úlohy.“ Jeho celkové hodnotenie je však pozitívne: „Bola to skvelá kultúrna a ľudská skúsenosť. Objavil som veľa nového o ekológii a situácii v BiH. Mohol som sa naučiť základy bosniackeho jazyka a navštíviť zaujímavé miesta v BiH ako aj okolitých krajinách.“
Linda je pôvodom z Fínska a ako 28-ročná pomáhala ako dobrovoľníčka EDS 6 mesiacov organizácii SOS Children’s Villages v Sarajeve. SOS Children’s Villages je medzinárodná organizácia, ktorá pomáha deťom bez rodičovskej starostlivosti a rodinám v ťažkej sociálnej situácii v 134 krajinách sveta. Linda žila v BiH, v čase keď sa dohodla so svojou prijímajúcu organizáciu: „Pomáhala som im s praktickými vecami, starala som sa o deti a občas sme organizovali workshopy varenia a štrikovania.“ Rovnako však necítila, že by jej potenciál bol plne využitý a ona ako dobrovoľníčka plne integrovaná v rámci organizácie. Dôvodov bolo hneď niekoľko: neznalosť jazyka, neexistencia konkrétneho programu s plánom rozvoja zručností dobrovoľníkov, či nedostatočné personálne zastrešenie programu. „S EDS som mala skúsenosti aj doma vo Fínsku, kde bol dobrovoľníkovi priradený supervízor, mentor a koordinátor programu, v mojej prijímajúcej organizácii za všetko zodpovedala jedna osoba, čo viedlo k viacerým nedorozumeniam.“ Linda si však Sarajevo zamilovala a vrátila sa späť, momentálne pracuje pre Sarajevský filmový festival a sníva o otvorení vlastnej kaviarne.
S Guillaumom aj Lindou som sa zoznámila, lebo ma zaujímali skúsenosti iných zahraničných dobrovoľníkov v Sarajeve, respektíve organizácia EDS v BiH. Podľa oficiálnej databázy má dnes akreditáciu na EDS v BiH 30 organizácií, nepodarilo sa mi však presne zistiť, koľko z nich sa momentálne aj aktívne podieľa na vysielaní a prijímaní dobrovoľníkov, nakoľko na môj dotazník odpovedali len dve organizácie, ktoré získali akreditáciu len v tomto roku. Tento blog je teda blogom o neúspešnom prieskume EDS v BiH, ale zároveň aj blogom o koncepte zahraničného dobrovoľníctva ako takého. Linda ma totiž v rámci nášho rozhovoru prekvapila zaujímavým postrehom: „EDS podľa mňa ani nie je tak celkom dobrovoľníctvom.“
Podľa európskej dobrovoľníckej charty je dobrovoľníkom osoba, ktorá bez nároku na odmenu, na základe svojho slobodného rozhodnutia, vykonáva aktivity v prospech spoločnosti, ktoré zároveň prispievajú k osobnému rozvoju dobrovoľníka.
V určitom zmysle s Lindou súhlasím, zahraničné dobrovoľníctvo je skôr o kultúrnej výmene ako o dobrovoľníctve v pravom zmysle slova, predovšetkým ak prijímajúca organizácia nemá pripravenú stratégiu spolupráce s dobrovoľníkom, z ktorej by benefitovali obidve strany. Riaditeľ Youth Information Agency (YIA) v Sarajeve (Omladinska Informativna Agencija BiH) Jan Zlatan Kulenović, si je vedomý, že mnohí dobrovoľníci prichádzajúci do BiH končia sklamaní: „Problémom môže byť nedostatok skúseností organizácie s dobrovoľníctvom, nedostatok finančných a personálnych zdrojov ale dôležitá je aj motivácia a očakávania z oboch strán.“
Otázkou na inú diskusiu je do akej miery môže niekto, ak nehovoríme priamo o odborníkoch v určitej oblasti, často bez znalosti domáceho jazyka a bez znalosti historických a sociálno-ekonomických pomerov v krajine, čo je práve prípad väčšiny mladých ľudí, ktorí sa rozhodnú dobrovoľníčiť, skutočne pomôcť svojej organizácii spôsobom, ktorý by reálne dokázal prispieť aj k rozvoju miestnej spoločnosti. Možno práve táto dilema je hlavný dôvod, prečo sa mnohí dobrovoľníci ocitnú na okraji svojej prijímajúcej organizácie, pomáhajúci s jednoduchými úlohami, nekorešpondujúcimi s ich ideálnou predstavou o ich náplni práce. A možno má aj samotný koncept pomoci krajinám zvonka, hlavne ak ide o zmenu a rozvoj spoločnosti, jednoducho svoje prirodzené limity. Ak ste dobrovoľníkom doma a neprideľujú vám prácu, odídete, ak ste však dobrovoľníkom v zahraničí, máte pokryté aspoň ubytovanie a stravu a podarí sa vám zmieriť s faktom, že ste pre svoju organizáciu vlastne absolútne nepotrebný, ešte stále sa môžete na to celé vykašľať a jednoducho si ďalej už len užívať pobyt.
Podľa môjho názoru však závisí hlavne na dobrovoľníkovi samom, či jeho zahraničná dobrovoľnícka skúsenosť bude dobrovoľníctvom alebo len kultúrnou výmenou. Na dobrovoľníctvo sa treba poriadne pripraviť. Z vlastnej skúsenosti viem, že by malo byt pravidlom preveriť si svoju prijímajúcu organizáciu a jej skúsenosti s dobrovoľníctvom, prípadne kontaktovať predchádzajúcich dobrovoľníkov. Rovnako je dôležité mať reálne očakávania o náplni práce a ujasniť si, čo môžete organizácii ponúknuť vy a čo sa chcete počas pobytu naučiť. Väčšina organizácií skutočne nemá dostatok finančných a ľudských zdrojov na vlastný dobrovoľnícky program a je len na vás, či vás to znechutí, alebo motivuje hľadať príležitosti a možnosti, ako byť predsa len užitoční. Snažte sa pochopiť ľudí okolo seba, ich kultúru a tradície a naučte sa základy jazyka. A čo je najdôležitejšie naučte sa chápať veci v kontexte a nebrať svoje zlyhania osobne. Koniec koncov cestou zlyhania sa rovnako naučíte veľa o sebe, svojich schopnostiach a osobných limitoch. Moje dobrovoľníctvo cez program SlovakAid rovnako nie je ideálne a rovnako sa stretávam s problémom neschopnosti organizácie efektívne zapojiť dobrovoľníka do svojich aktivít. Ak ho však hodnotím komplexne, osobnostne mi dovolilo neuveriteľné vyrásť a dovolím si tvrdiť, že v rámci svojich možností som prostredníctvom jednoduchých projektov dokázala pomôcť aj svojej prijímajúcej organizácii. Zahraničné dobrovoľníctvo je teda určite iné ako to doma. Ak však prichádzate pripravení a otvorení tejto výzve, možno sa nepotrebujete vzdávať ani predstavy, že sa vám skutočne podarí niečo zmeniť, hoci vám to možno ostane skryté. Nikdy však netreba podceňovať silu vplyvu, ktorú môžeme mat na životy druhých. A presne o tom môže byť vaše dobrovoľníctvo.
