Turecko, miesto, kde sa sny dajú snívať

Autor: Eva Mrekajova | 9.9.2016 o 23:11 | (upravené 10.9.2016 o 23:39) Karma článku: 2,83 | Prečítané:  537x

Môj prvý rok v Turecku: Reflexia o štipendijnom programe tureckej vlády, migrácii, multikulturalizme a ľudskej identite.

"Niečo upútalo Tvoju pozornosť. Si tu Ty, môj pozorovateľ a ja, Tvoj objekt. Alebo je to naopak? Skúmaš črty mojej tváre, pohľadom ma hladkáš po čele, skĺzneš po mojom nose a zastavíš na perách. Hľadáš odpoveď v každom mojom pohybe, v každom kúsku môjho odevu. Som Tvojím hlavolamom. Nie, moja povedomosť nie je to, čo Ťa priťahuje, hoci sme sa už párkrát videli. Bude to moja inakosť, tá nás uvrhla do tohto ticha. Vieš udržať tajomstvo? Pozri sa mi do očí. Už chápeš? Presne tak, nie som Tvoja a nehovorím Tvojim jazykom. Áno, konečne to dáva zmysel. Ale počkaj, nenechávaj ma samotnú! Pozri sa na mňa znova! Cítiš, čo sa Ti snažím povedať? Chcem a snažím sa Ťa pochopiť, zistiť čo ma na Tebe tak fascinuje, no potrebujem Tvoju pomoc. Ostávaš. To ma teší. Maj však so mnou trpezlivosť prosím, cesta odkiaľ idem a kam kráčam je pomerne dlhá..."

Dnes tomu bude presne rok od môjho príchodu do Bursy, štvrtého najväčšieho mesta Turecka vzdialeného asi 150 km južne od Istanbulu. Popri mne ako jedinej Slovenke turecká vláda v minulom roku udelila štipendium 5000 študentom z celého sveta, ktorí našli svoj dočasný domov v 55 mestách, aby pokračovali vo svojom vysokoškolskom vzdelaní na viac ako 100 miestnych univerzitách. Po roku jazykovej prípravy tak začínam svoj magisterský program aj ja v odbore sociológia na Uludağ Universite v Burse.

Začiatky však neboli ľahké. Popri jednej spoločnej výzve naučiť sa turecký jazyk za necelých desať mesiacov, každý z nás stál pred celou radou výziev osobných. Od kultúrneho šoku, pocitu samoty a túžby za domovom po miestnu byrokraciu a neflexibilitu niektorých stránok programu. Migrácia a jej vplyv na osobnosť a identitu človeka je proces špecifický a v mojom vnímaní bola vždy procesom deformačno-kreačnýn. Ako píše Alexander Hamon, americký spisovateľ pôvodom z Bosny a Hercegoviny: "Presídlenie prispieva ku krehkému vzťahu s minulosťou, so sebou samým, zvyknutým pôsobiť a fungovať na inom mieste, kde vlastnosti, ktoré nás určujú nie je potrebné prejednávať. Prisťahovalectvo je ontologickou krízou, nakoľko ťa núti prehodnotiť podmienky tvojej osobnosti popri neustále sa meniacich okolnostiach od ktorých závisí tvoja existencia."[1]

Sama som sa za posledné roky stala akýmsi moderným nomádom, to mi možno dalo určitú výhodu oproti iným študentom. Turecko mi vďaka predchádzajúcim početným návštevám rovnako nebolo úplne neznáme. Avšak neschopnosť efektívne komunikovať doslova zo dňa na deň, respektíve komunikovať na úrovni dieťaťa s oklieštenou slovnou zásobou, dokázala urobiť aj zo základných úkonov každodenné víťazstvá a prehry. Úvodný paragraf, akýsi vnútorný monológ, napísaný krátko po príchode, bol len začiatkom toho všetkého, vnemov a vplyvov, ktoré sa nakoniec dokázali vtesnať do jedného roka. Moje JA predtým a teraz už nemôže byť rovnaké, pribudla mu nová vrstva, nová dimenzia podmienená prostredím, ktorá sa či už vedome alebo nevedome stala našou novou identitou.

Väčšina študentov, ktorí sa účastnia tureckého štipendijného programu je vo veku 17-30 rokov a pochádza zo štátov Blízkeho východu, strednej a juhovýchodnej Ázie, severnej a východej Afriky a štátov Balkánu. Multikulturálnosť je teda jednou z ďalších výsad programu. Len v mojej triede nás bolo spolu 20 študentov z 18-tich rôznych štátov sveta. Každý z nás bol iný, iná kultúra, náboženstvo, rodinné zázemie či naša vlastná minulosť, iný v zmysle vplyvu rôznych vonkajších a vnútorných faktorov, no s určitosťou nedefinovateľný žiadnym z nich. Každý z nás bol samostatným príbehom s túžbou byť počutý a videný. A každý z nás mal svoj dôvod a cestu, ktorá ho do Turecka priviedla. Práve táto stránka programu bola skutočne výnimočná. Napriek všetkým udalostiam zvonka, početným útokom, ktorým Turecko v poslednom roku čelilo, vysoký počet študentov so Sýrie, ktorí boli pripomienkou vojny za východnou hranicou, zostal náš program miestom, kde sa sny dali snívať. Túto stránku som chcela zachytiť aj vo svojom projekte Dreamers, ktorý formou fotografie zafixoval sny a pocity nás 20tich v čase a stal sa najlepším vyjadrením môjho posledného roka a prvého roka v Turecku, na ktorý stále hľadím s pokorou.

Naša spoločná cesta sa tu končí ale to osobná pokračuje ďalej.

 

[1] Preklad z originálu “Displacement results in a tenuous relationship with the past, with the self that used to exist and operate in a different place, where the qualities that constituted us were in no need of negotiation. Immigration is an ontological crisis because you are forced to negotiatet the conditions of your selfhood under pereptually changing existential circumstances.” z knihy The book of my lives

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?