Federálny zákon o dobrovoľníctve: Krok vpred či zmarená príležitosť?

Autor: Eva Mrekajova | 23.8.2014 o 16:01 | (upravené 12.9.2014 o 10:29) Karma článku: 1,28 | Prečítané:  527x

Dobrovoľnícka činnosť v Bosne a Hercegovine je legislatívne upravená na úrovni entít. V Republike Srbskej (RS) bol zákon o dobrovoľníctve prijatý v roku 2008 a revidovaný v roku 2013. Vo Federácii (FBiH) bol obdobný zákon prijatý až v decembri 2012. Zákon po prvý krát upravil pojmy týkajúce sa dobrovoľníctva a vymedzil práva a povinnosti dobrovoľníkov a organizátorov dobrovoľníckej činnosti. Vykonávacie predpisy týkajúce sa vydávania osvedčenia o dobrovoľníctve, evidencie a podávania správ o stave dobrovoľníctva, akreditácie organizátorov dobrovoľníckej činnosti a federálnej ceny za dobrovoľníctvo boli prijate v máji 2013. Zákon mal priniesť uznanie dlhodobej dobrovoľníckej činnosti za pracovnú prax a celkové zatraktívnenie dobrovoľníctva medzi mladými ľuďmi. Zákon rovnako vylúčil z organizovania dobrovoľníckej činnosti súkromné firmy ale ponechal túto možnosť napríklad vysokým školám. Komisia pre mladých pri predkladaní zákona zdôrazňovala, že zákon bol pripravený na základe najlepšej praxe EU a najnovších odporúčaní z oblasti dobrovoľníctva.

Takmer po dvoch rokoch od prijatia zákona sedím v kancelárii Youth Information Agency (YIA) v Sarajeve (Omladinska Informativna Agencija BiH) s jej riaditeľom Janom Zlatanom Kulenovićom a pýtam sa, aký je dnes reálny prínos zákona v praxi. Nakoľko som o implementácii zákona hľadala informácie posledných niekoľko mesiacov, jeho odpoveď ma neprekvapila. „Ak sa ma pýtate na toto musím povedať, že reálny dopad zákona nie je žiadny.“

Prijatie zákona samozrejme prinieslo určité pozitíva. Možnosť započítať dobrovoľnícku činnosť ako pracovnú prax a snaha vymedziť práva a povinnosti zúčastnených sú určite krokmi vpred. Kampaň, ktorá prijatie zákona sprevádzala, zase viedla k tomu, že o problematike sa začalo hovoriť. Na druhej strane si však organizácie pracujúce s dobrovoľníkmi kladú otázku, ako bude konečná implementácia zákona vyzerať v praxi a či je vôbec v danej podobe zrealizovateľná. Občianske združenie na prevenciu závislosti CA NARKO-NE, ktoré vo februári 2014 získalo akreditáciu na Európsku dobrovoľnícku službu, sa ohľadom zákona vyjadrilo, že jeho úprava „nezodpovedá prístupu a modelu dobrovoľníctva, ktorý sa rozvinul a zaviedol v spoločnosti.

Nepochopenie dobrovoľníctva

Aj podľa riaditeľa YIA je zákon problematický. „Prijatie zákona bolo motivované politicky a jeho hlavným účelom nebola úprava dobrovoľníctva, ale možnosť získania pracovných skúseností.“ Aj z toho dôvodu nepochopenie dobrovoľníctva ako takého v spoločnosti trvá a mnohí považujú za dobrovoľníctvo akúkoľvek prácu bez finančnej náhrady, vrátane výkonu odbornej prípravnej stáže. Táto terminologická nejasnosť vyplýva aj zo skutočnosti, že pracovnoprávne predpisy  dávajú možnosť vykonať prípravnú odbornú stáž ako dobrovoľnícku činnosť bez uzatvorenia pracovnej zmluvy, zatiaľ čo zákon o dobrovoľníctve uvádza, že za dobrovoľníctvo sa nepovažuje získavanie odbornej spôsobilosti bez pracovnoprávneho vzťahu.

Neharmonizovaná právna úprava

Problematická právna terminológia je len jedným z aspektov neharmonizovanej právnej úpravy. Ďalším problémom je konflikt so zákonom o dani z príjmov FBiH. Kým podľa zákona o dobrovoľníctve sa finančná kompenzácia za dobrovoľnícku činnosť nepovažuje za príjem v zmysle zákona o dani z príjmov, rovnaká úprava nevyplýva jasne aj z daňových predpisov. Aj podľa skúsenosti YIA majú daňové úrady tendenciu dané príjmy zdaňovať. Tento konflikt však vďaka viacerým prípadom získal náležitú pozornosť a začal sa riešiť.  

Chýba kontrolný mechanizmus

Dôvodom však, prečo dané a možné budúce nejasnosti nie sú adresované promptnejšie je aj skutočnosť, že zákon nevytvoril efektívnu inštitucionálnu štruktúru a nezaviedol účinný kontrolný mechanizmus. Podľa zákona, za jeho výkon zodpovedá Federálne ministerstvo Spravodlivosti, ktoré má určiť právnu osobu zodpovednú za zhromažďovanie a spracovávanie informácií o dobrovoľníctve, podobný orgán však k dnešnému dňu nebol ustanovený.

Určité snahy k inštitucionálnemu zastrešeniu dobrovoľníctva existujú aj na strane občianskej spoločnosti a neziskových organizácií. Omladinski komunikativny centar (OKC Banja Luka), organizácia s dlhoročnými skúsenosťami s dobrovoľníctvom, začiatkom roku 2009 vytvorila neformálnu sieť lokálnych dobrovoľníckych centier v Bosne a Hercegovine s názvom „Volontiram!“ s cieľom propagácie a rozvoja dobrovoľníctva. Sieť má k dnešnému dňu 24 centier na celom území BiH, vrátane FBiH. Budúcnosť siete je však neistá. Služby a informácie, ktoré dané centrá poskytujú sú limitované a vzájomne sa líšia nakoľko neexistuje spoločná databáza dobrovoľníkov. „Ak vychádzame z predstavy, že dané centrá by mali osobe poskytnúť komplexné informácie o možnostiach dobrovoľníctva na celom území BiH musela by byť ustanovená spolupráca aj na úrovni lokálnych vlád, kantónov a entít,“ ktorá podľa slov Jana Kulenovića dnes ešte nefunguje. Reálna informovanosť mladých ľudí o existencii danej siete je rovnako na veľmi nízkej úrovni.

Byrokratizácia dobrovoľníctva

Ustanovenia o zmluve o dobrovoľníctve, akreditácii na výkon dlhodobého dobrovoľníctva (viac ako 240 hodín v rámci najmenej 3 mesiacov bez prerušenia), predkladaní pravidelných správ o dobrovoľníckej činnosti a registrácii dobrovoľníkov sú ďalšími príkladmi ustanovení zákona ktorých praktická realizácia je otázna. „Zákon tým zbytočne zaťažuje organizátorov dobrovoľníckej činnosti a my na to nemáme ani prostriedky a ani ľudí. YIA pri niektorých podujatiach angažujeme aj 1000 dobrovoľníkov. Predstavte si, že máme s každým uzavrieť zmluvu a registrovať ho na Ministerstve spravodlivosti!“ Čas rovnako ukáže, ako bude v praxi vyzerať vydávanie dobrovoľníckeho osvedčenia a či sa skutočne stane všeobecne uznávaným dôkazom o získaniu pracovnej skúsenosti. Federálna cena za dobrovoľníctvo, ktorá by sa mala prvýkrát udeľovať v tomto roku, sa tak popri množstve povinností ktoré zákon priniesol, zdá len slabou protiváhou a stimulom, ktorý by mal viesť k rozvoju dobrovoľníctva.

Neprepojenie so školstvom a médiami

Aj podľa názoru Jana Kulenovića, prijatie zákona doteraz neviedlo k zvýšeniu záujmu o dobrovoľníctvo. Za týmto účelom by skôr odporúčal upraviť efektívnejšie vzťah dobrovoľníckej činnosti a školstva, resp. médií. „Máme množstvo verejnoprávnych médií, nevidím dôvod, prečo by povinne nemohla byť určitá časť ich obsahu venovaná dobrovoľníctvu.“

Ohľadom problematiky dobrovoľníctva som oslovila aj viacero mladých ľudí, ktorí rovnako vnímali existujúce problémy a priestor pre zlepšovanie. „Je potrebná lepšia organizácia priraďovania dobrovoľníkov s ohľadom na ich odbornosť a oblasti záujmu, efektívnejší systém, ktorý bude zahrňovať príslušný výcvik a zlepšenie práv dobrovoľníkov najmä pokiaľ ide o úhradu nákladov a náplň práce. Veľa dobrovoľníkov končí pri robení banálnych prác, ktoré nezodpovedajú tomu, čo im bolo sľúbené. Ideálna nie je ani situácia, keď organizácia angažuje príliš veľa dobrovoľníkov, čo je v konečnom dôsledku stresujúce pre ich nadriadených ako aj ostatných zamestnancov a vnímané skôr ako záťaž, než skutočná pomoc.“ vyjadrila sa k téme Selma, bývalá dobrovoľníčka Agentúry pre prírodné a kultúrne dedičstvo so sídlom v Jajciach.

Dobrovoľníctvo v Bosne a Hercegovine potenciál určite má a to, že mladí ľudia o pomoc komunite záujem majú bolo viditeľné aj počas posledných veľkých záplav v máji tohto roka. Ako mnohé veci v tejto krajine, však dobrovoľníctvo funguje skôr spontánne, bez akejkoľvek centralizácie a často minimálnej organizácie. Situácia je o niečo lepšia v RS, kde zákon o dobrovoľníctve existuje od roku 2008, na základe čoho sa vypracovali miestne politiky a začala sa pripravovať stratégia na propagáciu a rozvoj dobrovoľníctva s vymedzením finančných prostriedkov na daný účel. Vo Federácii však existencia zákona zatiaľ viditeľné zmeny nepriniesla, no vzhľadom na komplikovanú administratívno-správnu úpravu entity iba čas ukáže, či jeho prijatie malo skutočný význam, alebo je len ďalšou zmarenou príležitosťou.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?