Bosna a Hercegovina: Právo na bezplatnú právnu pomoc

Autor: Eva Mrekajova | 18.7.2014 o 17:56 | (upravené 12.9.2014 o 10:13) Karma článku: 1,42 | Prečítané:  434x

Často sa pýtam ako funguje systém v Bosne, ako funguje zdravotná starostlivosť, sociálny systém, školstvo, súdnictvo. Odpoveď je však vždy tá istá: „Vieš, to je komplikované.“ A ono to komplikované naozaj je a vo väčšine prípadov to nefunguje. 

Moja organizácia, Vaša Prava BiH (VP), s hlavným sídlom v Sarajeve, reprezentuje jednu z najväčších mimovládnych organizácii v regióne, ako aj jedného z najväčších poskytovateľov bezplatnej právnej pomoci v Bosne a Hercegovine (BiH). Právo na súdnu ochranu a spravodlivý proces patrí k základným ľudským právam a BiH má podľa medzinárodných dohovorov o ochrane ľudských práv povinnosť zabezpečiť účinnú právnu ochranu najzraniteľnejším, sociálne ohrozených skupinám obyvateľstva. Systém bezplatnej právnej pomoci v štáte však nie je unifikovaný, čo spôsobuje v praxi mnohé problémy. VP, ako aj ďalšie miestne organizácie, preto dlhodobo lobujú za schválenie zákona o bezplatnej právnej pomoci na úrovni BiH, ktorý by jednotne upravil kto má právo poskytovať bezplatnú právnu pomoc, komu a za akých podmienok. Neexistencia či rôznorodosť existujúcich právnych predpisov totiž prispieva k neprehľadnosti systému, k sťaženej realizácii práva na spravodlivý proces ako aj k diskriminácii občanov žijúcich v kantónoch bez ustanoveného systému bezplatnej právnej pomoci.

Problematika bezplatnej právnej pomoci je teda v súčasnosti upravená regionálne. Na úrovni Brčko Dištriktu BiH Zákonom o kancelárii právnej pomoci Brčko Dištriktu BiH, ktorá (Kancelária BD) začala so svojou činnosťou v apríli 2001. Na úrovni Republiky Srbskej bol Zákon o bezplatnej právnej pomoci prijatý v roku 2008 a od júla 2009 je vykonávaný prostredníctvom Centra bezplatnej právnej pomoci (Centrum RS) so sídlom v Banjej Luke a s ďalšími kanceláriami v Bijeljine, Doboji, Východnom Sarajeve a v Trebinje. Na úrovni Federácie BiH (FBiH) právna úprava existuje len v rámci niektorých kantónov a na celom území operuje len sedem Inštitútov bezplatnej právnej pomoci. Prvý bol ustanovený v Zenici v roku 2005 a posledný v Goražde v roku 2013 s podporou projektu Rozvojového programu OSN (UNDP).

Orgány, ktoré poskytujú bezplatnú právnu pomoc sa však značné líšia svojim statusom a organizáciou. Iba Kancelária BD má postavenie nezávislého orgánu, ostatné inštitúcie zodpovedajú svojou činnosťou Ministerstvu spravodlivosti entity resp. jednotlivých kantónov. Vnútorná štruktúra je takisto rôzna, kým poskytovatelia právnej pomoci Kancelárie BD sú advokáti s právom zastupovať svojich klientov vo všetkých konaniach, poskytovatelia právnej pomoci Centra RS a kantonálnych inštitútov status advokátov nemajú.

Pôsobnosť a kritéria poskytovania bezplatnej právnej pomoci týmito inštitúciami sa rovnako výrazné odlišujú. Kým kantonálny inštitút v Tuzle napríklad poskytuje bezplatnú právnu pomoc predovšetkým svojim občanom na území celého štátu a pred všetkými súdmi, kantonálny inštitút v Zenici poskytuje právnu pomoc všetkým občanom v rámci svojho územia, ale len pred inštitúciami a súdmi svojho kantónu. Právo na bezplatnú právnu pomoc majú pritom vo všeobecnosti majetkovo slabé a sociálne ohrozené vrstvy obyvateľstva, spôsob dokazovania tejto skutočnosti je však opäť iný pred každým orgánom. Navyše priznanie práva na bezplatnú právnu pomoc neznamená automaticky aj oslobodenie od súdnych poplatkov. Takže aj napriek tomu že kritéria pre obe konania sú podobné, nie sú rovnaké a treba to riešiť v rámci dvoch samostatných konaní (pred príslušným orgánom poskytovania právnej pomoci a príslušným súdom) nakoľko výsledok nemusí byť totožný.

V súlade s medzinárodnými a európskymi štandardami existujúca právna úprava BiH zabezpečuje právo na obhajcu podozrivej resp. obžalovanej osobe v rámci trestného konania. Paradoxne však nie je garantované právo na bezplatnú právnu pomoc pre osoby poškodené trestným činom. Bez akejkoľvek garancie právnej pomoci teda často ostávajú sociálne ohrozené skupiny ako sú napr. obete násilia v rodine, obete obchodovania s ľuďmi či obete znásilnenia.

Ďalším problémom je skutočnosť, že novela zákona o občianskom súdnom konaní FBiH z roku 2002 odstránila možnosť poskytovania právnej pomoci zamestnancami súdu, čím dostala do nerovnoprávneho postavenia predovšetkým občanov kantónov bez systému bezplatnej právnej pomoci, ktorí sa musia obrátiť na advokáta ak potrebujú právne zastúpenie.

Z dôvodu značných medzier v systéme významnými poskytovateľmi bezplatnej právnej pomoci stále ostávajú aj nevládne organizácie. Rozsah ich činnosti na tomto úseku je však limitovaný ich programovým zameraním a rozpočtom. K ďalším aktérom patria služby na poskytovanie právnej pomoci ustanovené niektorými obcami. Tie však poskytujú právnu pomoc len v rámci administratívnych konaní a ich kapacitné možnosti sú obmedzené. Zaujímavosťou ostáva, že pozícia advokátov a možnosť pro bono zastupovania nie je na úrovni FBiH upravená vôbec. Kódex advokátskej etiky FBiH síce túto možnosť priamo predvída, v praxi však neexistuje žiadny mechanizmus, ktorý by umožňoval obrátiť sa v prípade potreby bezplatnej právnej pomoci na advokátsku komoru.

Návrh zákona o bezplatnej právnej pomoci na úrovni BiH, ustanovujúci minimálny štandard poskytovania bezplatnej právnej pomoci na území celého štátu bol parlamentu BiH predložený 8. júna 2010. Z dôvodu nedostatku politickej vôle však nebol do dnešného dňa  prijatý. Prístup k spravodlivosti v štáte, kde štvrtina obyvateľstva žije pod hranicou chudoby, teda aj naďalej ostáva komplikovaný

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

U. S. Steel odchádza, o košickú fabriku bojujú Třinecké železárny

U. S. Steel predáva košické železiarne, ponuku predložili Číňania a skupina slovenských miliardárov.

KOMENTÁRE

Ako o tridsať rokov rozvrátim našu spoločnosť

Moderné demokracie sa premenia na vlády starých.

SVET

Dôsledky talianskeho referenda pocíti celá Únia

Neúspešné talianske referendum vystrašilo trhy.


Už ste čítali?